Kapušiansky hrad

PREVÁDZKOVÁ DOBA:

Výhliadková veža je počas zimy dočasne zatvorená.

Areál hradu je voľne prístupný, vstup do areálu je zdarma.

Pohyb po areáli hradu na vlastnú zodpovednosť.

Správcovský objekt (infocentrum) a vyhliadková veža sú zatvorené (zimná prevádzka).

Organizované skupiny si môžu dohodnúť prehliadku so správcom hradu min. 3 pracovné dni pred plánovaným termínom – kontakt: p. Petrásek tel. č. 0907942928.

Výstup na vyhliadkovú vežu počas prehliadky: dospelí 1 €, deti nad 10 rokov, dôchodcovia 0,50 €.

Svadobné fotenie – postup - https://www.kapusany.sk/kapusiansky-hrad


Základné informácie o hrade

Zrúcanina Kapušianskeho hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Má prevažne pravouhlú dispozíciu, pozostávajúcu z horného hradu a z predhradia. Prístupný je zo severu – v mieste, kde sa nachádza brána, ktorú strážila vstupná veža (jej základy sú v teréne ešte viditeľné). Predhradie chránil vysoký kamenný múr, sledujúci tvar terénu. Z jeho vnútornej strany stáli hospodárske budovy. Vlastný hrad sprístupňovala ďalšia brána, orientovaná na severovýchod, zabezpečená deštruovanou hranolovou vežou. Po jej ľavej strane sa v hornom hrade tiahne múr opevnenia, ktorý ohraničuje vlastné nádvorie hradu, odľahčené z vnútornej strany tromi veľkými slepými arkádami. Na najvyššom bode stáli dve veže, obytná a obranná, spojené ďalšími budovami a boli o poschodie vyššie ako ostatné murivá.

Kamenné múry, ktoré dodnes stoja do značnej výšky, sú svedkami čias dávnominulých, aj súčasných. Na niektorých ešte vidno zvyšky omietok, inde sa čiastočne zachovali kamenné ostenia okien, strieľní, portálov. Dodnes sú v niektorých častiach konzoly, ktoré niesli pavlače alebo drevené stropy. Je možné identifikovať miesta, kde bol krb a miestami vidieť aj nábehy klenieb. V hrúbke muriva veže je zachovaný prevet (ako v jednom z mála hradov), kde sa pri rekonštrukčných prácach našiel mešec peňazí. Na hradbách sú strieľne so širokou špaletou.

História Kapušianskeho hradu

Národná kultúrna pamiatka Kapušiansky hrad sa nachádza v nadmorskej výške 504 m.n.m v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch o rozlohe 18,1 ha s významným botanickým náleziskom na vulkanitoch. Na jeho mieste sa predpokladá staré slovanské hradisko. Našli sa tu pamiatky z neolitu, z obdobia haltštatského i rímsko-barbarského a tiež pohrebisko z doby sťahovania národov.

Názov hradu Kapušany pochádza z maďarského slova kapu (brána). V minulosti tu bol hlavný krajinský prechod do Poľska, čo dosvedčuje aj vyberanie mýta doložené v roku 1332. Strategická poloha si vyžiadala stavbu kamenného hradu. Na kopci sa už v 13. storočí nachádzal kráľovský hrad, ktorý sa nazýval Maglovec alebo Mogluch, pomenovaný po majiteľovi Maglod, ktorého rod vymrel v roku 1300. V roku 1315 bol dobitý kráľovským vojskom po vzbure jeho majiteľa Henricha z Brezovice, ktorého po dobytí hradu uväznili. Kastelána oslobodil verný sluha Kvaka tak, že sa sám obetoval a vymenil svojho pána v žalári. Po zistení tejto zámeny Kvaku kruto potrestali odťatím oboch rúk. Kastelán na obetavého sluhu nezabudol a ako odškodné mu daroval dedinu Kvakov. Po odchode kráľovských vojsk ťažko poškodený hrad chátral.

V roku 1347 sa uvádza už len ako miesto zbúraného hradu – locus castri. Vtedy kráľ Ľudovít I. Veľký daroval obec i hrad so všetkými majetkami svojmu vychovávateľovi Petrovi Poharusovi s podmienkou, že hrad už neobnoví. Po vymretí jeho potomkov v roku 1409 pripadlo celé panstvo kráľovi Žigmundovi Luxemburskému. Ten ho 2. marca 1410 daroval Andrejovi de Koka, budinskému mešťanovi. Povolil mu výstavbu hradu či už na starom hrade alebo na inom mieste kapušianskeho panstva. Andrej de Koka si vybral pôvodné miesto kvôli možnosti využitia starých zachovaných múrov. Príbuzenskými zväzkami i panovníkovými donáciami sa dostal do šľachtického stavu, zmenil si meno podľa panstva a založil rod Kapy. Podľa dobových záznamov si stavba hradu okrem nemalých financií vyžiadala aj 165 sudov vína a niekoľko tisíc vajec. Hrad bol postavený ako obytné sídlo pre panstvo a neskôr slúžil pre vojakov.

V roku 1440 kráľ Vladislav I. Jagelovský daroval hrad šľachticom z Rozhanoviec, ale v roku 1464 sa už spomína, ako vlastníctvo Jána z Kapušian. Z listiny z roku 1468, ktorou kráľ Matej nariadil Košiciam, Bardejovu a Prešovu, aby pomáhali Imrichovi Zápoľskému pri dobývaní Kapušianskeho hradu, vyplýva, že ho obsadili bratríci. Na konci 15. storočia sa stal terčom útoku poľských vojsk Jána Alberta. Po týchto útokoch bol hrad poškodený, a preto bol v nasledujúcom storočí prestavaný a rozšírený o dolné nádvorie. Touto stavebnou činnosťou bola posilnená obranyschopnosť hradu.

Postupne tu boli pristavané hospodárske objekty, remeselné dielničky aj budova strážnice. Na prelome 16. – 17. storočia sa panstvo sťahuje do kaštieľa v Tulčíku a hrad sa mení na refugiálny (plniaci úlohu útočiska). Na hrade ostáva hradná posádka a šľachta sa tu sťahuje iba v prípade nebezpečenstva. Z Budapeštianskych spisov vieme, že šľachtici sa na hrade viackrát ukrývali, lebo sa báli o svoje životy. Dôvodov bolo viacero, a to protihabsburské povstania, nájazdy kurucov či zbojníci. Našli sa aj doklady o tom, že tu boli väznení a súdení zbojníci Blažej Polyak a Juraj Bachara.

V čase protihabsburského povstania obsadil hrad v roku 1686 známy vodca Kurucov Imrich Tököly. V roku 1709 sa dostáva do rúk Františka II. Rákocziho, ktorého vodca Telekessy dal hrad zapáliť. V roku 1712 sa hrad vrátil do rúk Kapyovcov a vdova po Gabrielovi z Kapušian – Eva Gergelakyová ho dala znovu opraviť. O 3 roky neskôr v roku 1715 ho však na základe rozhodnutia uhorského snemu vypálili, aby sa nestal strediskom protihabsburského hnutia.

Od toho času hrad pustol. Hrad však ešte v roku 1879 bol pomerne zachovalý, iba bez striech (podľa kresieb Miskovszského). V rokoch 1975 – 1976 bol na Kapušianskom hrade prevedený archeologický výskum. Kapušiansky hrad bol zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Archeologickým aktivitám sa na tomto mieste venoval aj rímskokatolícky kňaz Juraj Macák. V roku 2012 sa takmer po tristo rokoch začalo s prácami na konzervácii a obnove NKP hradu vrátane potrebných archeologických, architektonicko-historických výskumov a v prácach sa pokračuje dodnes.

O starom hrade sa tradujú rôzne povesti. Jednou z nich je táto: Na hrade žili dvaja bratia Vít a Róbert. Vít bol vdovec a mal dcéru Klotildu, ktorá patrila k najvychýrenejším krásaviciam v celom v Uhorsku. Keď obaja bratia tiahli do boja sprevádzala ich Klotilda, obklopená rytiermi. Všetci rytieri krajiny chceli získať jej lásku, ale nepodarilo sa to žiadnemu, a tak v jednom splanula neľúbosť. Jednej búrlivej zimnej noci na hrade panoval hlboký smútok. Tej noci náhle zomrel strýc Róbert. Urazený rytier využil situáciu, násilím sa dostal do hradu a uniesol Klotildu. Bezduchú ju vyložil na svojho koňa a ponáhľal sa cez les preč. Ale v tmavej búrlivej noci sa aj jeho spoľahlivý kôň stratil. Cválali ďalej do divočiny, až došli na vrchol kopca Stráž. Tam sa kôň spätil a viac nebolo záchrany, oboch ich zhodil do priepasti.

Práce na rekonštrukcii hradu

Po tristo rokoch od poslednej rekonštrukcie hradu Evou Gergelakyovou sa začalo v roku 2012 pracovať na konzervácii a obnove NKP hrad Kapušany. Na financovaní materiálu a pracovníkov z radov nezamestnaných sa podieľa Ministerstvo kultúry (prostredníctvom programu dotácií, konkrétne podprogramu 1.4 Obnovme si svoj dom), Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v rámci národného projektu „Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva -2“ a Obec Kapušany. V rámci prác sa realizoval archeologický výskum, architektonicko-historický výskum, konzervácia hradných múrov, obnova klenby severozápadnej hospodárskej budovy, prieskum v archívoch v Prešove a Budapešti. V prácach sa naďalej pokračuje pod odborným dohľadom Krajského pamiatkového úradu v Prešove. Aby turista mal z návštevy hradu čo najpôsobivejší zážitok, v roku 2016 sa zásluhou obce sprístupnila západná vyhliadková veža, zabezpečil sa prívod elektriny a pri vstupe do hradu sa zriadil správcovský objekt s možnosťou ukryť sa pred nepriazňou počasia a s ponukou suvenírov.

Projekty s účasťou dobrovoľníkov

V roku 2016 Spolok Šarišských šermiarov SARUS – občianske zduženie v spolupráci s neformálnou skupinou kapušianskych rodiniek a obcou Kapušany realizoval projekt Starobylé drevené hry a hračky na Kapušianskom hrade. Táto aktivita sa uskutočnila vďaka podpore Fondu Karpatskej vandrovky Karpatskej nadácie v sume 1500 €. Cieľom projektu bolo vyrobiť dobové atrakcie pre deti aj dospelých prostredníctvom dobrovoľníckej práce a ktoré sú v stálej ponuke na Kapušianskom hrade, prípadne k dispozícii počas hradných slávností, ktoré obec organizuje každý rok. Realizácia projektu prebiehala v júli a v auguste 2016. V týchto letných mesiacoch 5 dobrovoľníci počas voľných dní vyrábali starobylé hry a hračky – drevený kolotoč, koňa na kolieskach, na ktorom hráč musí kopijou nabodnúť krúžok, hádzanie venčekov na drevené jednorožce, streľbu z luku, ruské kolky, cvičenie v obratnosti – prebeh medzi mechmi s drvenou kôrou, súboj s drevenými mečmi, zrážanie protivníka humánnou kopijou z klátika, skladanie kompletnej rytierskej zbroje zo stojana na človeka, postery na fotenie, triafačky.

2019

V rámci projektu Spojme SILY pre Kapušiansky hrad, ktorý podporil Nadačný fond Telekom pri Nadácii Pontis, obec Kapušany získala 2500 € na materiál – vápno, piesok, kamenivo, trasovú murovaciu maltu a stravu pre dobrovoľníkov. Dobrovoľnícke práce boli novou a užitočnou formou pomoci zamestnancom pracujúcim na konzervácii hradu. Opravil sa kolotoč, drevené hračky, vymaľovali lavičky, schodisko do hradného paláca, nosil a poukladal sa kameň, tehly, upravila sa prístupová cesta, zbierali sa odpadky. Dobrovoľníci boli zapojení i do príprav a realizácie podujatí – Noc na Kapušianskom hrade v réžii Turistického klubu Jantár, Výlet na Kapušiansky hrad trochu inak, na ktorom pracovníčka Štátnej ochrany prírody a krajiny z Prešova zaujímavou a pútavou formou turistom priblížila živú i neživú prírodu prírodnej rezervácie Kapušiansky hradný vrch a chráneného územia patriaceho do sústavy Natura 2000 – Fintické svahy.

Okná do duše hradu – tak znel názov projektu podporeného Komunitnou nadáciou z grantového programu Šariš ľuďom v sume 2 000 € na financovanie časti reštaurátorských prác okien do duše hradu – 3 okenných otvorov na južnej stene západnej veže hradného paláca. Tento grant získalo občianske združenie Spolok šarišských šermiarov SARUS. Na podporu tohto projektu zorganizovalo sériu podujatí Kapušianskeho hradného leta. Každú nedeľu počas prázdnin na pripravili hodinové vystúpenie spomínaný SARUS, OZ Fatima a Divadlo na doske. To všetko bez nároku na honorár. DHZO Kapušany zabezpečoval dopravu účinkujúcich a ich rekvizít. Suma získaná z tohto grantu postačovala len na 1/3 nákladov na reštaurovanie okien. Preto na financovanie ďalšej časti reštaurátorských prác sme požiadali a získali dotáciu v sume 2500 € na projekt Okná do duše hradu II, ktorý bol podporený z rozpočtu Prešovského samosprávneho kraja prostredníctvom výzvy predsedu Prešovského samosprávneho kraja.

Podujatia na NKP hrad Kapušany

Obec Kapušany počas letnej sezóny na hrade organizuje viacero podujatí, ako otvorenie hradnej sezóny, Noc na Kapušianskom hrade – v spolupráci s TK Jantár, Kapušianske hradné leto v podaní OZ Spolok šarišských šermiarov SARUS, OZ Fatima, OZ Divadlo na doske. Každoročne opakujúcim sa podujatím sú hradné slávnosti pod názvom Návrat rytierov na hrad Kapušany. Na tomto podujatí predvádzajú svoje umenie šermiarske a divadelné skupiny, sokoliari, remeselníci a pod. Návštevník si môže vybrať zo širokého spektra sprievodných aktivít – prehliadok hradu, lukostreľby, razenia mincí, ukážok kováčskeho a hrnčiarskeho umenia, ochutnávky špecialít stredovekej kuchyne. Vizuálne pôsobivým zážitkom je večerné osvetlenie hradu.

V obci sa počas roka koná množstvo kultúrnych a spoločenských podujatí, vrcholom Kapušianskeho kultúrneho leta sú Kapušianske folklórne dni. Informácie o aktuálnych podujatiach je možné nájsť v novinkách na webovej stránke obce.

Výstup na hrad

Zo železničnej stanice (zelená turistická značka) kráčajte po ceste smerom do centra obce. Po pár desiatkach metrov pri pekárni odbočte doľava na železničné priecestie.

V prípade, že prichádzate autobusom alebo autom, je potrebné za kostolom sv. Martina odbočiť doľava (zo smeru od Bardejova odbočte pred kostolom doprava). Po pár metroch sa dostanete k pekárni. Prejdite cez železničnú trať, potom pokračujte po zelenej značke okolo priemyselnej zóny a futbalového ihriska. Mostom cez potok Sekčov sa dostanete na parkovisko v blízkosti ktorého sú umiestnené dva altánky na oddych. Z parkoviska kráčajte pešo. Menej náročná je trasa, ktorá začína na konci ulice Lesná pri kaplnke. Pokračuje lesnou cestou, ktorá turistu dovedie priamo k vstupnej bráne do hradu.

Tí odvážnejší využívajú náročnú trasu, po ktorej je výstup na vlastné riziko. Začína na konci ulice Pod hradom, vedie strmým úvozom po skalách. Chodník ústi na lúku pod hradom pri kríži.

Vstupom do lesa začína tretí stupeň ochrany prírody, v niektorých miestach sa návštevníci môžu pohybovať až v piatom stupni ochrany prírody. Prosíme návštevníkov, aby sa pohybovali len po vyznačených trasách, nezbierali lesné plody ani kvety. Vstup do lesa motorovým vozidlom je možný len na základe výnimky udelenej ŠOPSR a Lesmi SR.

Dopravné spojenie:

Prosíme návštevníkov NKP Kapušiansky hrad, aby preferovali verejnú dopravu. Obec Kapušany sa nachádza na križovatke ciest I/18, II/545. Je tu výborné autobusové spojenie. Taktiež je možné využiť železničnú dopravu. Viac informácií o spojoch nájdete na www.cp.sk.

Obec pracuje na príprave a realizácii cyklochodníkov v smere Fintice – Kapušany – Fulianka a späť. Vstup do lesa na bicykli nie je povolený.